Právo na adekvátne a primerané bývanie patrí medzi základné ľudské práva. Napriek tomu v mnohých rómskych lokalitách na východnom Slovensku (okolím označovaných ako rómske osady) podmienky bývania ich obyvateľov nedosahujú ani minimálne, základnými právami garantované štandardy.

Značnú časť obydlí v týchto osídleniach tvoria chatrče - jednoduché príbytky postavené z dreva, hliny, plechu, ktoré nevyhovujú platným technickým normám ani hygienickým predpisom. Domácnosti nie sú vybavené tečúcou vodou, kanalizáciou, elektrinou či plynom, v rómskych osídleniach častokrát neexistujú prístupové komunikácie, osvetlenie a občianska vybavenosť.Nevyhovujúce bývanie a absencia základnej infraštruktúry v mnohých rómskych osadách majú nepriaznivý dopad na zdravotný stav ich obyvateľov, ohrozená je ich bezpečnosť a v neposlednom rade sťažená ich participácia na živote spoločnosti (napr. ťažšou dostupnosťou vzdelania, služieb, predsudkami voči obyvateľom osád zo strany majority a pod.).

Existujúce riešenia na úrovni vládnych stratégií, realizované samosprávami

 Výnos Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR určuje presné podmienky, za akých sa možno do programu výstavby zapojiť – stanovuje okrem iného aj limity v oblasti rozlohy nájomného bytu a nákladov na m2, povinné vybavenie bytu, či doporučené vzorové projekty aj s návrhom materiálových variantov (silikátovými konštrukciami). Zároveň predpokladá finančnú spoluúčasť obcí  zabezpečenú buď odpracovaním časti nákladov budúcimi nájomcami alebo priamym financovaním. Vládna koncepcia rozvoja bývania zároveň deklaruje potrebu voliť nenáročné technológie výstavby, ktoré dokážu za odborného vedenia vykonávať aj nekvalifikovaní pracovníci z rómskych komunít.

Mnohé samosprávy realizovali výstavbu bytov zapojením sa do programu výstavby s väčšími či menšími úspechmi.  Zo skúseností sa ukázalo, že pri stavbe murovaných domov bolo ťažké zabezpečiť, aby sa nájomníci mohli zapájať v plnej požadovanej miere, keďže išlo o odborné práce. Zároveň mnohé menšie obce od výstavby odradila pomerne vysoká administratívna náročnosť získania dotácie, či neschopnosť zabezpečiť spolufinancovanie výstavby v potrebnej výške.

 Výstavba nájomných domov nižšieho štandardu bežnými (mokrými) stavebnými postupmi prináša nevýhody. Stavba trvá relatívne dlho, použité materiály sú ekologicky zaťažujúce a energeticky nevýhodné. Kvôli vysokej technickej náročnosti sa budúci nájomníci nemôžu zapojiť v povinnej miere. Obce si preto často najímajú odborníkov, čím sa stavba predražuje a mnohé samosprávy si musia brať úver na dofinancovanie. Zvýšené náklady, ktoré musí znášať obecný rozpočet, vykrývajú vyšším nájomným, ktoré nájomníci nie sú schopní v mnohých prípadoch splácať a stávajú sa neplatičmi.

Predovšetkým sa však vytráca myšlienka budovania vzťahu nájomníka ku svojmu obydliu. Bez dostatočnej participácie rómskej komunity sa tak opakuje starý a model, že Rómovia byty „dostanú“ , namiesto toho aby si ich „postavili“. Takýto stav len zhoršuje pohľad na rómsku komunitu zo strany majoritného obyvateľstva.Hľadanie alternatívy je hlavne hľadanie spôsobu akým rómsku komunitu aktívne zapojiť do zlepšovania úrovne bývania a posilňovať pri tom úroveň sebavedomia a vzdelanosti osvojovaním si nových zručností.